Na základe radu zlých rozhodnutí Ministerstva životného prostredia pod vedením povereného ministra Budaja Vrakuňa, jej okolie a veľká časť Žitného ostrova ostane ohrozená toxickými látkami zo starej environmentálnej záťaže po bývalých Chemických závodoch Juraja Dimitrova (CHZJD).
Environmentálna záťaž Vrakuňa – skládka CHZJD predstavuje jednu z najväčších a najnebezpečnejších starých záťaží na Slovensku. Vznikala ukladaním chemického odpadu z chemickej továrne CHZJD n.p. Bratislava do bývalého Mlynského ramena malého Dunaja. Skládka má rozlohu približne 5 ha a objem odpadu tvorí cca 120.000 metrov kubických smrteľného chemického kokteilu. Kritická situácia vznikla po uvedení vodného diela Gabčíkovo do prevádzky, ktoré spôsobilo zdvihnutie hladiny spodných vôd aj v tejto lokalite. Prvé indície o jej závažnom vplyve na životné prostredie boli potvrdené už v 90 rokoch, kedy na základe monitoringu kvality vody bolo potvrdené jej znečistenie. Obyvatelia v tejto lokalite preto už desiatky rokov nemôžu vodu zo svojich studní využívať na polievanie či umývanie. Oficiálny prieskum záťaže bol ukončený až v roku 2015. Vládou Petra Pellegriniho pripravený projekt sanácie tejto environmentálnej záťaže, na ktorý bolo vydané stavebné povolenie a bol urobený výber zhotoviteľa mal byť reálne ukončený už v tomto roku.
Podľa záverov odborníkov sa toxické látky z tejto záťaže šíria v rozsahu 250 m za rok, touto rýchlosťou sa približujú k najväčšej zásobárni pitnej vody na Slovensku. Aj napriek tomuto kritickému stavu minister Budaj urobil všetko preto, aby enkapsulácia tejto bývalej skládky neprebehla. Vláda Petra Pellegriniho po potvrdení záťaže prieskumnými prácami v roku 2015 a po potvrdení katastrofálneho rozsahu znečistenia vôd v krátkom čase vypracovala plán na odstránenie tejto záťaže, spustila všetky procesy, konania a obstarávania potrebné kurýchlenému sanovaniu nepriaznivého stavu a pripravila legislatívne zmeny s jediným cieľom, ochrániť zdroje podzemných vôd a životy a zdravie obyvateľov žijúcich na tomto území.
Dnes už by sme o tomto probléme zrejme vôbec nehovorili, keby nebol celý proces po 8 rokoch príprav zmarený. Po tom ako minister Budaj nepochodil s napadnutím verejného obstarávania v rámci projektu vlastného ministerstva na Úrade pre verejné obstarávanie, ktorý nezistil pochybenia v procese obstarávania, využil minister na zmarenie celého projektu obštrukciu v procese vyvlastňovania pozemkov. Pre neuhradenie pár tisíc eur (!) došlo k stopnutiu celého projektu. Nehovoriac o tom, že na realizáciu tejto environmentálnej záťaže boli pripravené eurofondové zdroje z Operačného programu Kvalita životného prostredia. Na dôvažok nedošlo len k stopnutiu celého projektu, ale ako sme si už zvykli u tejto vlády, došlo aj k spochybňovaniu odborníkov, ktorí dlhé roky pripravovali riešenie a hľadali najlepší a finančne realizovateľný variant, ako túto hrozbu stabilizovať.
Vedenie rezortu spochybovalo navrhnuté riešenie (tzv. enkapsuláciu) a to bez akýchkoľvek odborných a vecných argumentov. Súčasné vedenie ministerstva sa snaží komunikovať zástupné témy, zjemňovať nepríjemnú pravdu, komunikuje akési nové riešenia, ktoré však nikto nevidel. A výsledkom tohoto imitovania hľadania riešenia je fakt, že sanácia environmentálnej záťaže sa nekoná, celý proces je zmarený, finančné prostriedky budú v najlepšom prípade použité na iné projekty (v tom horšom sa vrátia naspäť do rozpočtu Európskej únie) a toxický mrak sa môže ďalej šíriť a ohrozovať spodné vody na Žitnom ostrove ako aj zdravie a životy obyvateľov.
Veríme, že za tieto kroky sa bude niekto v budúcnosti zodpovedať, zodpovedať by sa mal hlavne obyvateľom, ktorí v blízkosti záťaže žijú a nám všetkým, ktorí považujeme vodu za naše národné bohatstvo. Ak by bola zachovaná kontinuita vlády, k takejto situácii by určite nedošlo, nikto už túto zmarenú príležitosť nedokáže napraviť, veríme však, že tieto škody spáchané nekompetentnými rozhodnutiami a neschopnosťou prinášať riešenia bude mať šancu nová vláda napraviť.
(Foto TASR)