peterkalivoda

Určite ste zachytili v médiách vyjadrenia a protesty od predstaviteľov samosprávy voči novej povinnosti, ktorá by im mala vyplývať  na základe novely zákona č. 460/2019 Z. z. – zákona  odpadoch. Táto zmena im ukladá povinnosť vykonávať triedený zber kuchynského odpadu od občanov. Mestá a obce žiadali odklad tejto povinnosti o rok, pri rokovaniach však neuspeli a od začiatku roka 2021 sa musia tejto zákonom danej zmene prispôsobiť.

Novelizovaná zákon o odpadoch uvádza aj výnimky pre mestá a obce

• Obec a mesto, ktoré zabezpečí energetické zhodnocovanie kuchynského odpadu z domácností v zariadení na zhodnocovaní odpadov
• Obec a mesto, ktoré zabezpečí, že 100% domácností kompostuje vlastný odpad
• Obec a mesto, ktoré preukáže, že zber nemôže vykonávať pre technické problémy

Čo to vlastne znamená pre obce a mestá a prečo vlastne protestovali? Obce a mestá argumentovali neprimeranou finančnou záťažou v súvislosti s povinnosťou vybudovať systém triedenia, zberu a ďalšieho nakladania s biologicky rozložiteľných kuchynským odpadom. Taktiež poukazovali na krátkosť času a nemožnosťou splniť všetky potrebné náležitosti, rizikovým faktorom je aj verejné obstarávania a aj posudzovanie vplyvov na životné prostredie (napr. v prípade vybudovania zariadení na zhodnocovanie odpadu), pričom takýto proces obstarávania nie je otázkou dní, ani týždňov.

Čo všetko by museli obce a mestá vlastne zabezpečiť? Najmä:

• zberné nádoby (v dostatočnom počte, nakoľko biologicky rozložiteľný kuchynský odpad tvorí najväčší objem z celého zmesového komunálneho odpadu); ale nie len zberných nádob ale aj zariadení, kde sa bude tento odpad triediť (náklady na kúpu triediacich liniek) a rovnako aj vybudovanie veľkokapacitných kompostární, ktorými však v súčasnosti drvivá väčšina obcí a miest nedisponuje;
• zabezpečenie zberu prostredníctvom zberových spoločností a s tým spojené náklady na financovanie takejto služby,

A to najdôležitejšie:

• za nesplnenie tejto povinnosti hrozia obciam a mestám pokuty vo výške 800 eur až 80.000 eur, ktoré orgán štátnej správy odpadového hospodárstva musí v zmysle zákona č. 79/2015 Z. z. uložiť.

Minister životného prostredia Ján Budaj sa síce vyjadril, že pokuty obciam ukladané byť nemusia a prvom polroku zavádzania zberu kuchynského sa k tomuto kroku vôbec nepristúpi. Avšak, dovoľujem si poukázať na nemožnosť štátnej správy odpadového hospodárstva neuložiť pokutu v prípade zistenia porušenia tejto povinnosti zo strany obce alebo mesta, resp. uloženia len nápravného opatrenia, tak ako sa vyjadril minister Ján Budaj. Pokiaľ by takto kompetentný orgán konal, mohlo by sa jednať o svojvoľné porušenie zákona

Je nespochybniteľné, že zavedenie tejto povinnosti je vysoko prospešné pre životné prostredie ako také. Aj samotná Európska únia stanovuje túto povinnosť od 1. januára 2023. Avšak, najmä v súvislosti so všetkými problémami, s ktorými sa v tomto mimoriadne náročnom období samosprávy potýkajú sa prikláňam k stanovisku Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS). Táto najväčšia stavovská organizácia samospráv na Slovensku, ktorej členom je 95 % zo všetkých miest a obcí na Slovensku, poslancom NR SR odporúčala, aby rok 2021 bol len tzv. „nábehovým rokom“. Mestá a obce by tak získali jeden rok a zároveň tak potrebný čas na prípravu povinnosti vykonávanie triedeného zberu komunálneho odpadu pre biologicky rozložiteľný kuchynský odpad. V tomto duchu sa niesol aj poslanecký návrh kolegov zo strany HLAS – sociálna demokracia M. Š. Eštóka a J. Ferenčáka, ktorá bola žiaľ, bez akejkoľvek odbornej či vecnej diskusie plénom zamietnutá.

Ekologické témy predstavujú na Slovensku skutočne veľkú výzvu pre všetkých zúčastnených aktérov, štát, samosprávy aj občanov. Preto je nanajvýš dôležité dosiahnuť v týchto témach všeobecný konsenzus za účasti kľúčových strán. Snaha byť rýchlejší a o dva roky predbehnúť termín stanovený Európskou úniou so sebou prináša riziko NEPRIMERANEJ záťaže samospráv. Ak nie sú samosprávy pripravené, takto hodený „náklad“ na ich plecia môže mať na ich fungovanie negatívny dopad. Už teraz mnohé doslova krvácajú a zúfalo im, v dnešnej neľahkej krízovej situácii, chýbajú finančné prostriedky. A navyše, času na povinnosť spustenia zberu kuchynského odpadu  je žalostne málo. A netreba zabúdať aj na občanov, ktorí túto situácia môžu taktiež pocítiť na svojich financiách vo forme zvýšených nákladov za odvoz odpadu. Výsledkom môže byť nakoniec aj to, že z vyslovene prospešného a účinného nástroja na zlepšenie situácie nakladania s odpadmi sa stane strašiak a niečo, čo bude vyvolávať averziu už len pri zmienke o ňom. A to by bola naozaj veľká škoda.