peterkalivoda

O klimatickej zmene počúvame už naozaj dlhé roky, v poslednej dobe, sa žiaľ, čoraz častejšie stretávame aj s pojmom klimatická kríza. Je to naozaj také vážne? Áno je. Aj Európska únia berie túto agendu mimoriadne vážne, upozorňuje na to, že zmeny klímy sú viditeľné na celom svete, nielen v Európe. Aj preto padlo rozhodnutie, že až 30 % celkových výdavkov z rozpočtu EÚ na roky 2021 – 2027 a Next Generation EÚ bude zameraných na projekty, ktoré súvisia s klímou. Extrémne zmeny počasia sú čoraz viditeľnejšie, prinášajú so sebou napríklad suchá a záplavy. Tieto zmeny sa budú prehlbovať a v nasledujúcich desaťročiach sa očakáva zvýšenie teplôt, topenie ľadovcov, zmeny zrážkového režimu a stúpanie hladiny morí. Práve preto sa čoraz naliehavejšie hovorí o klimatickej kríze. Tá je spôsobená najmä zmenou chemického zloženia atmosféry, ktoré je spôsobené človekom, a to spaľovaním fosílnych palív. A ako sa nás to dotýka? Viac ako môže na prvý pohľad vyzerať. Ak stúpne priemerná teplota stúpne iba o dva stupne, bude to znamenať obrovský problém, ktorý si momentálne ani nevieme predstaviť. Táto teplotná zmena výrazne zasiahne celú spoločnosť, bude mať výrazný negatívny ekonomický dopad, ovplyvní hospodárstvo, poľnohospodárstvo, ohrozená bude produkcia potravín a v neposlednom rade to bude znamenať nárast chudoby. A s tým ide ruka v ruke aj enormné sociálne zaťaženie štátov. Zelená solidarita je preto úplne na mieste. Najmä v kontexte toho, že 1% najbohatších je zodpovedných za viac ako dvojnásobné uhlíkové znečistenie oproti 50% tých najchudobnejších.

Rozhádaná vláda a parlament nepracujú – nerokuje sa aj o dôležitých zelených témach

A ako ďalej? Slovensko sa podpísaním Parížskej dohody zaviazalo k obmedzeniu  rastu globálnej teploty do konca storočia o maximálne 2 °C, ideálne len o 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnym obdobím. Do roku 2050 by malo prísť k výraznému zníženiu uhlíkových emisií a mala by sa dosiahnuť uhlíková neutralita. Neutralitu chápeme vypustenia iba takého množstva emisií skleníkových plynov, koľko by ekosystémy dokázali zachytiť.

Na Slovensku sa preto objavila iniciatívu Klíma ťa potrebuje. Jej cieľom je vyslanie signálu slovenskej politickej reprezentácii, že na Slovensku je veľká skupina ľudí, ktorým nie je ľahostajné riešenie klimatickej zmeny. Vnímajú potrebu celospoločenskej diskusie a radi by vládu zaviazali k realizácii konkrétnych krokov smerujúce k riešeniu klimatickej zmeny. Ako hlavný cieľ si táto iniciatíva stanovila vyhlásenie stavu klimatickej núdze. Na slovenské pomery sa im podarilo doposiaľ vyzbierať slušný počet podpisov,  až 127 000. A ako táto iniciatíva dopadla? Diskusia mala pokračovať v parlamente, a očakávalo sa prijatie uznesenia, ale ako iste viete, vládna koalícia opäť uprednostnila hádky, momentálne nefunguje vláda a ani parlament.

Slovensko potrebuje zelenú solidaritu

Žiaľ, musím konštatovať, že solidárne sa v tejto téme rozhodne nespráva strana Sloboda a solidarita, aj keď to majú v názve. Pred voľbami nepodporili iniciatívu hnutia „Klimatická zmena“ dosiahnuť 65% zníženie emisií do roku 2030 a uhlíkovú neutralitu už v roku 2040. Podľa vyjadrenie zástupcov hnutia Klimatická zmena z pred pár dní SAS„ opakovane odporuje akýmkoľvek ambicióznejším krokom alebo cieľom“s Je to škoda, klimatická kríza sa týka všetkých a dnes je naozaj potrebná aj zelená solidarita. Viac ako kedykoľvek predtým.

A ako ďalej? Vyzerá to tak, že emisie skleníkových plynov neklesajú dostatočne rýchlo. Ja vidím budúcnosť v cirkulárnej ekonomike, v opätovnom využívaní a vracaní materiálov a produkty späť do výrobného procesu, so snahou čo najefektívnejšieho využitia materiálov. Práva táto obehová ekonomika môže zohrať dôležitú, pozitívnu úlohu pri klimatických zmenách. Dôležité bude aj vybudovanie potrebnej infraštruktúry v odpadovom hospodárstve pre mestá a obce. Čo ma mrzí, že ani jedna z týchto oblastí nie je dostatočne podporená v pláne obnovy.  Čoho sa, ale obávam najviac, je to, že táto vládna koalícia bude aj naďalej venovať viac času hádkam, ako dôležitým témam, aj tým zeleným…