peterkalivoda

Zahraničná politika je veľmi  komplikovaná záležitosť, prešľapy sú vnímané veľmi citlivo a za zlyhania môže Slovensko platiť ešte dlhé roky. Napríklad pre mnohých investorov je dôvera v štát a jeho predstaviteľov oveľa dôležitejšia ako cena pracovnej sily.

To, že vláda Igora Matoviča, si robila trhací kalendár zo zaužívaných pravidiel pri vládnutí, je zrejmý fakt. Igor Matovič, ale dokázal za neuveriteľne krátku dobu spôsobiť zmätok a chaos aj v zahraničnej politike.

Ešte ako premiér spôsobil niekoľko závažných prešľapov. Neváhal „vytrestať“ koaličných partnerov za domáce spory a odmietol zobrať štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí na dôležité rokovanie do Bruselu (ten zastáva pozíciu tzv. sherpu). Na summite v Bruseli „zahviezdil“ svojím legendárnym „one time – next time“ Obrovskou hanbou bola návšteva expremiéra u prezidenta Francúzska Emmanuela Macrona. Igor Matovič mu začal tykať, zatiaľ čo prezident Macron mu vykal. Bývalý slovenský premiér pre kamerami v priamom prenose vystupoval veľmi infantilne, familiárne,   a teda absolútne nevhodne. Celé toto absurdné stretnutie zakončil francúzsky prezident (ktorý už prešiel do tykania), slovami ďakujem ti za tvoju jednoduchosť a priamosť. Nemeckej kancelárke Angele Merkelovej sa náš expremiér pochválil svojou pripravovanou „atómovou bombou“ – plošným testovaním v čase, keď o tom netušili koaliční partneri a dokonca ani prezidentka Zuzana Čaputová.

Igorovi Matovičovi sa podaril asi najnevhodnejší vtip zo strany premiéra v histórii slovenskej diplomacie, ba trúfam si dokonca tvrdiť, že v rámci celej Európskej únie. V rozhlasovom rozhovore uviedol, že vakcínu Sputnik vymenil za Zakarpatskú Ukrajinu. Tento zlý pokus o vtip hlboko urazil nielen ukrajinskú štátnu reprezentáciu, ale aj ukrajinských ľudí. Bude sa so Slovenskom ťahať ešte dlho a poškodzovať vzťahy s naším najväčším susedom.

Igor Matovič stihol aj ako minister financií v neuveriteľne krátkej dobe  spôsobiť dve veľké blamáže a facky slovenskej diplomacii

Ani potom, ako I. Matovič odstúpil z postu premiéra, sa situácia nezmenila. Akoby neformálne pokračovala jeho vláda č. II. Ako minister financií bez schválenia zo strany vlády odletel rokovať do Moskvy o vakcíne Sputnik a následne aj do Maďarska. Nie je dôležitá téma týchto stretnutí, ale forma, ako sa pripravili a prebehli.  Opäť tak po matovičovsky – nevedel o tom minister zahraničných vecí a ani koaliční partneri a nový predseda vlády ju schválil na základe telefonátu svojho podpredsedu. To tu tiež ešte nebolo.

Prakticky pár hodín po návrate z Moskvy sa Igor Matovič vybral na rokovanie do Maďarska, zámerne nevzal so sebou nášho veľvyslanca v Budapešti ani nikoho zo zastupiteľského úradu, ale zato do delegácie zaradil poslanca z OĽANO G. Gyimesiho, ktorý sa stihol stať na Slovevsku známym nevyberavými, až nenávisťou zaváňajúcimi útokmi na ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivana Korčoka a štátneho tajomníka toho istého ministerstva Martin Klusa  a vyjadreniami spochybňujúcimi doterajšiu konsenzuálne prijímanú politiku slovenských vlád týkajúcu sa postavenia a práv príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny. Pán poslanec Gyimesi sa priam bohorovne vyjadril, že neúčasť zástupcu slovenského veľvyslanectva na rokovaní Igora Matoviča v Budapešti bola predpokladom úspechu rokovaní s maďarskou stranou.

Toto všetko stihol Igor Matovič doslova za pár dní.

Minister zahraničných vecí Ivan Korčok túto z hľadiska písaných i nepísaných pravidiel organizovania zahraničných ciest členov vlády partizánsku nazval veľmi zdvorilo – a to nemyslím ironicky – ako „hrubé obviňovanie slovenskej diplomatickej služby“. Viacerí súčasní a bývalí slovenskí diplomati dokonca prekonali nepísané pravidlo a nevyjadrovaní sa k vládnym predstaviteľom Slovenska keď usúdili, že situácia je, ale natoľko vážna, že sa vyjadriť museli: „Spochybniť nezávislé a odborné inštitúcie vlastného štátu, zaútočiť na vlastnú zahraničnú službu, spochybňovať autoritu vlastného ministra zahraničných vecí, ignorovať písané a nepísané pravidlá pri výkone ústavnej funkcie – toľkokrát, v takom krátkom čase a takej intenzite – je v našich pomeroch bezprecedentné.“

A ešte perlička na záver. Viete, kto povedal tieto slová?„ Slovenský Maďar nie je náš nepriateľ, náš nepriateľ je Orbán. Je to človek, ktorý sa rozťahuje a človek, ktorý chce rozdávať občianstvo na území SR, na území zvrchovaného štátu, a takýmto spôsobom nám zasahovať do vnútorných záležitostí. Toto mu nemôžeme dovoliť“ Určite ste uhádli, bol to Igor Matovič. Dnes je Viktor Orbán jeho najlepším priateľom. Až takým dôverným, že zo stretnutí s ním  sa nerobia zápisy a tlmočníka mu robí poslanec Gyimesi zlomyseľne a pohŕdavo sa vyjadrujúci na adresu jeho kolegu z vlády ministra I. Korčoka. To nevymyslíš, to je skrátka Igor Matovič.

Čo to znamená pre Slovensko?

Aj k zahraničnej politike pristupoval a pristupuje Igor Matovič ako k vládnutiu doma. Aj v zahraničí inscenuje svoje marketingové show pre ostávajúce tvrdé jadro svojich voličov. Často to vyzerá tak, že nezastupuje Slovensko a občanov, ale iba sám seba, svoje záujmy, svoje zdurené ego a svoju zakomplexovanú ubolenú dušu očakávajúcu, že ho médiá i koaliční partneri budú chváliť rovnako ako za jeho útoky na predstaviteľov predchádzajúcich vlád. Domáce politické spory, ktoré sám vyvoláva,  prenáša aj do zahraničia, pričom neváha ani prepierať špinavé prádlo z domácej kuchyne. Táto vláda tak stratila dôstojnosť a dôveru nielen doma, ale aj v zahraničí.

Treba to povedať na rovinu, vonku nás vnímajú ako diletantov, ktorí nevedia, čo robia. Slovenská zahraničná politika sa ťažko budovala dlhé roky. Igor Matovič do nej vniesol chaos svojím amaterizmom a nezodpovednosťou a napáchal ťažké škody, že za ktoré budú Slovensko a jeho občania ešte dlhé roky platiť. Nejde len o to, čo o ňom a teda aj o Slovenskej republike píše zahraničná tlač a aké správy posielajú domov diplomati akreditovaní v zahraničí. Ak sa na tento chaos spôsobovaný podpredsedom vlády a ministrom financií pozerá možný zahraničný investor, ktorý sa rozhoduje, či si vyberie pre svoju investíciu našu republiku alebo iný štát, je tu veľké riziko, že sa chytí za hlavu a radšej vloží svoje peniaze a technológie inam.